Just Saying #6 - THEME WITHOUT NAME

11:12 Unknown 0 Comments

Prešiel týždeň od posledného príspevku a ja som zase o niečo múdrejšia. Ani som sa nestihla obzrieť a týždeň stresu a nervov je konečne za mnou. Avšak, ešte horší predo mnou. Znovu ten istý kolotoč. Písomky, skúšanie a príchod domov za tmy. Typické. 

 No, keďže je konečne piatok a víkend sa už pomaly blíži, rozhodla som sa, že sa vykašlem na zbytočné stresovanie sa a ponorím sa do strán rozčítanej knihy a vyspím sa doružova! 

 Mimochodom, tak ako doteraz, sem tam bude medzi hlavnými príspevkami niečo ako "Just Saying," kde proste obkecám random situácie alebo sa zameriam na nejakú určitú tému, pretože mi pomáha, keď môžem zo seba dostať pocity, ktoré ma ťažia a nad ktorými často premýšľam. Takže ak je tu nejaká duša, ktorá sa so mnou stotožňuje, zbožňuje písanie a ďakuje aspoň za minimum inšpirácie, ktorá ju zvykne navštíviť, keď sa jej zachce, je tu ako ryba vo vode. 

Inak, príspevky týkajúce sa Londýna, ktoré sme sľúbili, budú už čoskoro, teda, dúfam. Keďže stále nemám opravený notebook a píšem len vtedy, keď sa mi naskytne príležitosť, že som u Zuzky alebo u tety, ako napríklad teraz, snažím sa napísať aspoň niečo, aby ste tu neboli tak na sucho. Je to iné, keď človek píše z pohodlia svojej izby, nič ho neruší a sám si určí svoj vlastný komfort, než keď je obklopení ľuďmi a každú chvíľu sa ho niekto na niečo pýta. Čiže tento príspevok beriem ako nejakú náhradu za prvý príspevok o Londýne, ktorý potrebujem napísať, keď budem mať čas iba pre seba. 

 By the way, čoskoro tú máme december a keďže v nedeľu začína prvý advent, poctivo zapáľte prvú sviečku. Ja mám strašne rada slovenské tradície a keď som sa dnes od spolužiačky, ktorá je u nás na rok na výmennom pobyte ako zahraničný študent dozvedela, že u nich v Bangkoku neoslavujú Vianoce a dokonca nemajú ani Veľkú Noc, trošku ma to zaskočilo. To, ako sú jednotlivé kultúry odlišné. Je to úžasné, že každý národ má svoje vlastné tradície, podľa ktorých sa riadi. A taktiež mi nemohla nepovedať, že jej nechutia (!!!) bryndzové halušky. Fajn, nie každý ich má rád, no čakala som, že tradičné slovenské jedlá ľudom, ktorí odtiaľto nie sú, chutia, teda, aspoň, čo som počula. Čiže bude to dlhý proces naviesť ju na ne. Toto nemôžem nechať len tak. (:D)
A zase som odbočila od témy, ako inak, to som celá ja. Advent. Takže, čas Vianoc zrejme miluje každý, tú pohodu, vôňu medovníkov a opadaného ihličia, chvíle so svojimi blízkymi, ktoré sa počas Vianoc ešte viac prehlbujú. Ja mám každý rok ten istý problém a to nedostatok peňazí, aby som našim kúpila aspoň nejakú maličkosť. Asi by som si mala začať trieskať hlavu a odložiť si niečo počas roka, ale volaniu nového oblečenia sa jednoducho nedá odolať! Určite to poznáte. Tí, ktorí si nenechávate všetko na poslednú chvíľu a už máte pre svoju rodinu darčeky, ocením, ak mi v komentároch zanecháte, čím ste sa inšpirovali a čo ste vydumali tento rok. Pretože ja nemám šajnu, čo kúpiť a ešte k tomu za čo, čiže kým príde 24. december, snáď sa mi niečo v peňaženke nahromadí. 

 Adventu sa budem zvlášť venovať v ďalšom just saying, tak, ako keď som trošku zreferovala aj autumn time. A posledná vec, ktorú som chcela. Dnes, po ceste zo školy k babke, som uvidela na jednom z domov rozsvietené vianočné svetielka! Je 28. november! Bože, ľudia, čo sa to deje. Už ste horší, než vianočné reklamy koncom septembra. No nič, to bol len taký my opinion, len ma to tak napadlo. (:D)
Nateraz je to odo mňa všetko, na viac sa nezmôžem, keďže mám príležitosť pozrieť si ďalšiu časť American Horror Story.
Majte sa krásne a vidíme sa čoskoro xxx
-Sončo

0 komentárov:

PHOTO DAY 3

12:39 Unknown 0 Comments

Peknú sobotu Vám prajeme!
Akurát sme sa celé premrznuté vrátili z Nitry a hneď sme sa pustili do nového príspevku. Tentoraz to nebude nič dlhé, keďže sme obidve po celom dni unavené, čiže Vám len tak v krátkosti zreferujeme dnešný deň. 

Keďže som vášnivý nadšenec Hier o život, donútila som tuto Zuzičku ísť so mnou do kina a ako bonus sme trochu pofotili, čo sa dalo. Pred začatím filmu sme mali ešte dve hodiny čas, tak sme si povedali, že nebudeme predsa len tak sedieť, našli sme hneď prvé miesto, ktoré nám vyhovovalo a spravili sme pár záberov. Okoloidúci ľudia síce na nás pozerali, čo robíme pri starých kontajneroch, ale tak, kašlať na to, aspoň sme foťák so sebou nebrali nadarmo. 

Inak, od filmu som očakávala viac, nebudem Vám klamať. Čiže ak sa naň náhodou chystáte, nechajte to tak a radšej si to pozrite, keď sa to bude už dať stiahnuť na nete. No, neľutujem, že som na to šla, aspoň som nesedela celú sobotu doma pri telke. Ale môžem povedať, že ľudí tam bolo neúrekom! Chvílu som mala pocit, že som na koncerte. :D
Nekvalitná selfie po filme musí byť:))
We love popcorn! 
 Fotku pred sme nejako pozabudli, čiže fotka á la odjedený kebab.
MOCKINGJAAAY!
A nakoniec zopár fotiek z dnešného dňa. 






 Briadka zakaždým, keď sa usmejem, už som si zvykla. (:D)


Btw: Prechádzať sa mestom v najväčšej tme a vnímať svetlá naokolo, vážna bomba. A hlavne, keď máte pri seba človeka, pri ktorom sa nikdy nenudíte a radi s ním trávite čas.
Toto je nateraz všetko, papa xxx. 
Sončo & Zuzka

0 komentárov:

Just Saying #5 - BY THE WAY ..

14:13 Unknown 0 Comments

¡Hola! 
Zas a znova Vás po dlhej dobe zdravím! :)

Konečne je tu PIATOK! Tento týždeň bol vážne na zabitie, čiže som neskutočne rada, že sa konečne vyspím a v kľude si prečítam knihu, bez zbytočného stresovania, že niečo nestíham. Strašne som sa tešila, že sa dnes dostanem k novému príspevku, no v stredu sa mi pokazil notebook (zákon schválnosti, pravdaže), takže musím písať na mobile, čo vážne neznášam, keďže diakritiku na ňom nepoužívam a ešte k tomu na mojom "parádnom" mobile. Ešte lepšie je však to, že to, čo napíšem cez mobil alebo na papier, sa absolútne nedá porovnať s tým, ako píšem na notebooku. Je to naozaj neporovnateľné, pretože všetko, čo zaťažuje moju myseľ, pomocou klávesnice notebooku môžem dať von za pár minút a spokojne si vydýchnuť, no kým na papier dostanem to, čo mám v pláne, vznikne z toho veľké NIČ! A o mobile ani nehovorím, čiže sa modlím za rýchlu opravu, pretože bez písania a pozerania seriálov naozaj neprežijem. Seriály pozerám výlučne s titulkami, nepýtajte sa ma prečo, proste neznášam angličtinu. Nemyslím tým jazyk, pretože niekedy sa v angličtine dajú veci povedať omnoho krajšie, než v slovenčine, no angličtina nie je moja silná  stránka. 
Okej, rada by som sa už dostala k jadru veci, lebo toto moje zbytočné obkecávanie neznášam aj ja sama. (:D) Ako iste niektorí viete, na svete je od stredy konečne nová a to tretia časť Hunger Games: Mockingjay, Part 1. Ako ja len milujem túto sériu! A dnes, po tom dlhom čakaní, som sa na to strašne tešila do kina a to by som nebola ja, keby mi do toho niečo neprišlo a tak som to musela odložiť. Už som si myslela, že budem musieť čakať do budúceho týždňa, no vďakabohu,  Zuzička moja zlatá sa obetovala (vlastne som ju tak trochu donútila:D) a zajtra mi bude v kine robiť  spoločnosť. Teším sa neskutočne! Čiže ak váhate alebo rozmýšľate, čo by ste si v najbližšej dobe pozreli, určite sa vyberte do kina na Drozdajku. :) 
Ou, skoro som zabudla! :O Paaani, konečne sme prekonali hranicu 1000 VIEWS! Wau. 
Veľmi Vám za to ĎAKUJEME. Ceníme si to. 
Ako odmenu sme Vám sľúbili príspevky, ktoré na seba budú najbližší čas nadväzovať a rady by sme sa s vami o ne podelili. A bude to taký náš "menší" denník a to denník z najúžasnejšieho mesta a to z LONDÝNA! Myslím, že Zuzka bude určite súhlasiť keď poviem, že Londýn je naša láska. Zamilovali sme sa do toho mesta, do jeho okolia, kultúry, ľudí, proste do všetkého. Takže po zajtrajšom príspevku o fotení cestou do kina, očakávajte nával príspevkov týkajúcich sa tohoto krásneho mesta a ďalších  pútavých miest Anglicka. Viac Vám neprezradím, všetko sa dozviete v ďalších príspevkoch. Samozrejme, bežné príspevky nevypustíme a sem-tam sa nejaký z nich objaví. Toto je odo mňa na dnes všetko.
Toto by nalo byť asi všetko, keďže som dosť lenivá sa tu slepiť na mobile, čiže majte sa a užívajte si začiatok víkendu! :)) 
Bye a dobrú noc :))

0 komentárov:

Just Saying #4 - IF I STAY (or not)

13:36 Unknown 1 Comments


Na dnes som nemala v pláne písať príspevok, no po pozretí filmu If I Stay, ktorý ma, ako to povedať, zabil, neviem, čo so sebou. Takže predsa len som sa dala do písania, pretože zakaždým, keď dopozerám nejaký emotívny film, mám pocit, akoby práve v tej chvíli mojou hlavou prechádzali desiatky nápadov na nový román, ktorý by som konečne po roku začala písať a aj ho dokončila, no nikdy ho nedám poriadne dokopy, tak z toho vzíde len takéto niečo alebo dve strany vo worde o ničom. 

Čiže, ďakujem filmom tohoto typu, že ma donútia písať aspoň krátke články alebo niečo, pri čom si poviem, "konečne zasa píšem." 

Pre ľudí, ako som ja, ktorých písanie fakt napĺňa, je naozaj dôležité tešiť sa z maličkostí, teda, v mojom prípade určite, pretože mám dni, kedy ďakujem aj za pár riadkov, ktoré vzkrsnú v mojej hlave a dokážem ich v rýchlosti naťukať do klávesnice, aby mi z hlavy rýchlo nevyfučali. Určite to poznáte aj vy pri svojom obľúbenom hobby, že niekedy to proste nejde a sú dni bez inšpirácie, ktoré by ste najradšej hodili za hlavu a začali tým novým, lepším, ktorý prinesie aspoň kúsoček toho, čo Vás inšpiruje. 

A ako som zistila, mojou najlepšou inšpiráciou sú naozaj presladené, dojímavé filmy, pri ktorých plačem viac, než pri relácii V siedmom nebi. A momentálne mám v hlave toľko nápadov písať niečo pre seba, pri čom by ste nemuseli strácať čas a na konci článku sa vlastne dozviete, že ste stratili päť minút vášho času čítaním niečích pocitov, čiže, ak ste sa dostali až sem a vážne sa Vám nechce čítať ďalej, kľudne tento článok zatvorte a choďte robiť niečo užitočnejšieho, na čo máte chuť. Ja to robím bežne. (aj keď sa k tomu vrátim neskôr)

Ale dosť mojich kecov, už sa chcem dostať k tomu filmu. Bože, to bolo niečo neskutočné. Nie som ako väčšina ľudí, ktorí porovnávajú knihy s filmami a dokážu pri tom stráviť toľko času, len aby prišli na tom, čo im vadí na filme a čo na knihe. Ja si len prečítam knihu, pozriem film a je to. Nič neriešim. Len tie dojímavé časti, čo ma vždy odrovnajú, ak ide o niečo romantické. Nepotrebujem sa s nikým baviť o detailoch, pretože zakaždým má každý svoj vlastný názov a zakaždým ma každý zdissuje, ako sa mi mohlo páčiť toto a toto. 

Ale späť k filmu. Zase. Bože, mala by som prestať obkecávať. Fajn. Na tento film som sa chystala týždne, strašne som sa tešila, kedy konečne bude v kine, no nejak som uprednostnila film The Maze Runner. Ani neviem prečo, vravela som si, že najprv piatok strávený s Dylanom O'Brienom a o týždeň na to piatkový večer strávený pri If I Stay. Nejak z toho vzišlo a zistila som, že ho už v kine nedávajú, tak som čakala, kým bude v dobrej kvalite konečne ne nete. A dnes nastal ten deň, kedy som si ho konečne stiahla a sťahovala ho od rána, pretože raz mi sekol, potom sa to zase vyplo, lebo mi padla wifi, potom zase som nechtiac zatvorila prehliadač, cez ktorý sa to sťahovalo, čiže katastrofa.

A konečne večer, s čajíkom v rukách, som sa do neho pustila. Bože, chcem písať článok o niečom, čo ma dojalo a podobne a vlastne ani neviem, čo písať. Teda, kde začať. Nemávam často dni, kedy pozerám takéto filmy alebo kedy čítam takéto knihy, no dnes bol jeden z tých dní, kedy to bolo nevyhnuté. 


Začala som písať, o čom film vlastne je, no potom ma napadlo, že si to dokážete vyhľadať aj sami, ak Vás film zaujal a nejak som ani nevedela, čo presne napísať, takže som to radšej nechala tak. Avšak, film ma chytil za srdce, hneď siahnem po knihe, ktorú som mala v pláne čítať hneď, ako ju preložili, no to by som nebola ja, keby nemám čas. Pravdaže. 

Názov článku Vás zrejme informoval, že článok nie je o tom, o čom mal byť, pretože "or not" som tam doplnila hneď, ako som zistila, že píšem dosť od veci. Nevadiiii, snáď ma chápete a ak ste film videli, určite mi napíšte do komentára, ako sa Vám páčil a či ste tiež plakali, tak ako ja(:D) a ak ste ho náhodou nevideli, pre romantické duše ho naozaj odporúčam! 

To by bolo asi všetko, článok ako taký, no som rada, že je to aspoň niečo. Našla som pár fotiek, ktoré sa mi páčili a niekoľko citátov, čiže tie budete mať nižšie. 
Majte sa, -Sončo. :)


“Sometimes you make choices in life and sometimes choices make you.” 

“If you stay, I'll do whatever you want. I'll quit the band, go with you to New York. But if you need me to go away, I'll do that, too. I was talking to Liz and she said maybe coming back to your old life would be too painful, that maybe it'd be easier for you to erase us. And that would suck, but I'd do it. I can lose you like that if I don't lose you today. I'll let you go. If you stay.”

“People believe what they want to believe.” 

“It's quiet now. So quiet that can almost hear other people's dreams.”




1 komentárov:

Just Saying #3 - AUTUMN TIME

10:52 Unknown 0 Comments


Hello, girls! 
Náhodne som si všimla, že som sa v poslednej dobe s písaním nejako rozbehla a keďže ako iste niektorí viete, strašne rada píšem, blog si naplno užívam! Som naozaj vďačná Zuzke, že ma presvedčila, aby sme to skúsili, pretože za posledný rok som napísala len pár strán vo worde, čo je pomerne dosť málo na to, koľko som písavala kedysi.
Mojej múze, inšpirácii, sa zrejme zachcelo si trošku pospať, (od minulej zimy) a ešte stále sa z toho zimného spánku neprebudila. (aj keď by už bolo načase) 

Takže potrvá istý čas, kým sa znovu naplno rozbehnem a dúfam, že sa mi to písaním tohto blogu podarí. Taakže, môžme sa presunúť k dnešnému príspevku. (Ja viem, strašne veľa sa vykecávam, kým prejdem konečne k veci:D)

Z názvu ste už mohli usúdiť, že sa trošku rozkecám o jeseni. Jeseň nepatrí medzi moje obľúbené ročné obdobie, pretože s prichádzajúcim chladom a zimou musím vymeniť moje milované converse za čižmy alebo za teplejšie topánky a moje bundičky za poriadny teplý kabát. Toto iste každá z vás pozná. 

Tak isto ma počas zimy bolí hlava a som akási viac podráždenejšia než obvykle. Napríklad, dnes bol v škole celkom super deň, pretože akurát na štvrtok mi pripadli tie najľahšie predmety, avšak, celý deň ma trápi bolesť a pichanie v krku, ktoré mi vystreľuje až do chrbta. Nepomohlo mi ani nahrievanie, ani masáž a dokonca ani výživná masť s pepermintou vôňou. Takže jediné, čo vždy urobím je, že zaľahnem do postele s dobrou knihou v ruke a snažím sa tieto nepríjemné bolesti jesene nejako odignorovať so šálom okolo krku.


Nevýhody, ktoré sa opakujú každý rok. Môžem povedať, že jediné, čo na jeseni milujem sú teplé veľké svetre, ktorých síce nemám veľa, no príjemne zahrejú. Momentálne sa teším z novo zakúpeného svetru z H&M, o cene radšej pomlčím. Som rada, keď si raz za čas môžem spraviť radosť a niečo si kúpim, pretože v poslednej dobe nakupujem dosť málo. Určite tú radosť poznáte. Treba sa tešiť sa aj z maličkostí. Ako inak:)


K jeseni určite neodmysliteľne patria aj typické fotky v kopou lístia v pozadí a s ich farbami, ktoré spravia fotku zaujímavejšou a celkovo aj to prostredie, v ktorom sa človek nachádza. Ešte som nemala možnosť si takúto fotku spraviť, no budúci týždeň môžete očakávať nový príspevok týkajúci sa našich typických dní s foťáčikom v ruke, takže snáď sa nám nejaké jesenné fotky podaria. 


Ako posledné by som rada zmienila sú knihy a čaj. Ó, bože, čaj. V poslednej dobe som si ho neskutočne obľúbila a pijem ho skoro každý deň. Momentálne mám pri sebe obyčajný zelený čaj s citrónovou príchuťou, ktorý keď jemne osladíte jednou malo lyžičkou cukru, chutí fantasticky. Ďalej je tu melónovo-jahodový čaj značky Mistral, úplne obyčajný, no chuťovo božský. Čiže, odporúčam vyskúšať! :) 

Knihy. Keďže na ne nemám veľa času, snažím sa aspoň ako-tak niečo čítať, aby mi neušlo to nadšenie, keď sa do nejakej po dlhej dobe pustím. 


A v neposlednom rade sú tu ešte moje milované seriály. Tých sa snáď nikdy nenabažím. Akurát som nachystaná pozrieť si novú čas seriálu American Horror Story a naozaj sa neviem dočkať. 


Takže, to by bolo odo mňa asi všetko, pozriem si seriál a pôjdem spať, keďže zajtra máme imatrikulačky a vítame našich prváčikov medzi nás. Strašne sa teším, pretože vždy sa pri scénkach a tančekoch poriadne nasmejem, no ak mi bolesť krku do zajtra neustúpi, moc sa nenasmejem, keďže pri smiechu je tá bolesť neznesiteľná. A ešte k tomu pre človeka, ako som ja. Keďže sa smejem skoro stále. 

Dúfam, že som Vás svojim písaním neunudila, snáď sa nájde zopár nadšencov, ktorí si radi prečítajú aj niečo dlhšie a dostali sa až sem. Ďakujem. 

Majte sa krásne, užívajte a vidíme sa čoskoro!
-Sončo:)


0 komentárov:

REWARD FOR 1.000 VIEWS

11:07 Unknown 2 Comments

Čaukoo,
nie, nebojte sa, nerozdávame peniaze, ceny a ani nič podobné. :D 
Len máme proste chuť zaspomínať si na leto. Určite si aj vy spomínate na úžasné letné dni strávené niekde s priateľmi, na dovolenke alebo na nejakom výlete. My teda určite. Naše leto bolo parádne! Dalo by sa povedať, že jedno z najlepších. A preto sme si pre Vás pripravili príspevky týkajúce sa prázdnin v jednej úžasnej krajine, ktorú obidve milujeme a konečne sme mali po prvýkrát možnosť ju vidieť, precestovať niektoré mestá a pokochať sa tým, čo ponúka. Zatiaľ Vám nepovieme o akú krajinu ide, tí, ktorí nás poznajú, vedia. Tí, ktorí čítate náš blog a ešte nás skoro vôbec nepoznáte alebo ste nečítali všetky články, zrejme neviete o čo ide.

Avšak, my by sme sa rady podelili o najkrajšie dni v našom živote, na ktoré určite nikdy nezabudneme a keď presiahneme hranicu 1.000 VIEWS, ku ktorej sa pomaly, ale isto blížime, pustíme sa do písania príspevkov a pridávania fotiek. Chceli by sme náš blog niečim obohatiť a myslíme si, že toto bude to pravé orechové, pretože takéto niečo nemôže byť uchované len v našej pamäti alebo v našom denníku. Myslíme si, že väčšina z Vás tak berie dni, ktoré miluje a spomína na ne len v dobrom a želá si, aby sa mohol vrátiť späť v čase a zažiť to odznovu. Vychutnať si tú atmosféru.

Pretože to najkrajšie, čo pretne cestu životom sú spomienky na krásne a pozitívne chvíle, ktoré nás robia šťastnými. 

Zatvorte oči, zaspomínajte a preneste sa na miesto, ktoré Vás v lete spravilo šťastnými a napíšte jeho názov do komentára, podeľte sa s nami. 

My urobíme to isté. Čoskoro. ;)



Majte sa krásne, užívajte si a vidíme sa v ďalšom príspevku. 
Sončo & Zuzka

2 komentárov:

PHOTO DAY 2 - SUNDAY

10:44 Unknown 1 Comments

Ahojte:)
Opäť sa Vám hlási Zuzka, tentoraz zo včerajšieho fotenia.  
Ako ste strávili nedeľu vy? 
Ja som sa bola previesť s tatinom na štvorkolke po okolitej prírode a bola by škoda neodfotiť tú krásu. Poviem Vám, že jesenná príroda je prenádherná! Všetko je krásne zafarbené a ak máte trošku šťastie, môžete vidieť aj zvieratká. Nám sa podarilo zazrieť zajačika s bielou riťkou :D, volavky a množstvo vtákov či už veľkých dravcov alebo len malých vrabcov. Takže, tu je zopár fotiek. 
Hope u will like it ;)

 Rozkvitnutá šípka v novembri (y) :D 





Najkrajší les, aký som kedy videla!


Po dnešnom "výlete" s tatinom som sa zamilovala do jesennej prírody! Je krásne, ako sa príroda dokáže na jeseň a nám ľudom je dovolené to čaro pozorovať.:) 
Lúčim sa s Vami a majte sa krásne! xxx

1 komentárov:

Just Saying #2 - STAY MOTIVATED!

8:30 Unknown 0 Comments

¡Hola! :))
A máme tu pondelok večer! Prežili sme tak veľmi nenávidený deň, teda, aspoň ja určite. Keďže 9 hodín v škole, je 9 hodín. Pred pár minútami som sa ešte len vrátila zo školy, čiže sa môžem hneď pustiť do mojej "milovanej" biológie a do maturitných otázok z dejepisu, čiže dnes to vidím na dlhé učenie sa do noci a spánok? Toho bude zrejme minimum. 

A čo vy? Aký bol Váš pondelok? Dúfam, že ste ho prežili bez ujmy na zdraví a hlavne s úsmevom! :)) Držím palce tým, ktorí sa tiež idete vzdelávať podobne, ako ja. Ja som si spravila svoj obľúbený čaj, vychutnala si dobrú večeru a môžem sa do toho pustiť! 

Nevešajte hlavu, choďte do toho s nadšením a uvidíte, že sa doučíte s dobrým pocitom a zajtra v škole nemusíte stresovať, čo ak ... 


Prajem Vám pekný večer a vidíme sa v ďalšom príspevku, študenti! :)) -Sončo xxx

0 komentárov:

Just Saying #1 - FROM MY MIND

13:01 Unknown 0 Comments

Zdravím Vás,
máme tu nedeľu večer a ako inak, už stresujem na zajtrajší deň. For me? Typical. 
Tiež to poznáte, keď si cez týždeň naplánujete na víkend množstvo vecí, ktoré by ste mali spraviť alebo si proste poviete, že sa naučíte niečo dopredu, aby ste mali voľnejší týždeň? U mňa sa to deje pravidelne. Avšak, je dosť smutné, že každý môj víkend je taký istý, ako ten predchádzajúci. Spánok, posteľ, seriály, čaj, jedlo. A učenie? Vždy v nedeľu večer. 

Dnes som prekonala svoju lenivosť, naučila som sa, čo bolo treba a konečne som si našla čas na dobrú knihu. A toto isté spravte aj vy! :) Skúste si aspoň raz v nedeľu večer povedať, že štart do nového týždňa, aj keď v pondelok, síce môže byť dosť únavný, no dokážete sa s ním stotožniť a nájdete v ňom niečo pozitívne. Usmejte sa, aj keď len na malú chvíľu a obklopujte sa vecami, ktoré vás napĺňajú a cítite sa pri nich uvoľnenejšie.



Chcela som len tak narýchlo niečo napísať, keďže väčšinou večer ma chytá nálada a dokážem napísať niečo zmysluplného. Ak tie si vzali aspoň kúsok z toho, čo som napísala, som rada. Uvidíte, že Vám to pomôže, veď život nie je len o tom škaredom a smutnom, treba si ho niekedy spríjemniť aj keď len maličkosťami. :)) Utekám rýchlo spať, nech ráno vykročím tou správnou nohou z postele!
Dobrú noc a buďte vždy pozitívne naladení! 
-Sončo ;)

btw: Ak chcete, zanechajte mi v komentároch niečo, čo práve Vám dokáže vyčariť úsmev na tvári, rada si to prečítam. Bye.

0 komentárov:

TRIP TO PRAGUE

9:30 Unknown 0 Comments



Ahojte,
po týždni sa opäť hlásime aj s novým príspevkom! 

Avšak, tentokrát iba ja, Zuzka. Dúfam, že si užívate sobotu plnú ničnerobenia, tak ako aj ja. No tí, ktorí ste dnes mali deň plný upratovania, hoďte ho za hlavu a bežte von alebo si spravte filmový večer. Ja som si pripravila svoj obľúbený čaj a pustila som sa do nového postu! :)) 

Minulý týždeň som znovu navštívila moju milovanú Prahu a spolu s mojou mamčou, sesternicou a jej mamčou, sme si spravili babskú jazdu! Vybrali sme sa sem kvôli muzikálu Kleopatra. Prišli sme sem v piatok večer a hneď sme sa ubytovali. Nočnú Prahu sme si pozrieť nestihli, keďže sme boli dosť unavené a aj tak ju poznáme dosť dobre. Oddychovali sme, pozerali filmy a zaspali s očakávaním, ako dopadne nastávajúci deň. 

Ráno sme si dali raňajky a vybrali sa do mesta na nákupy. Nakupovali sme celé doobedie, no veľa vecí som si nekúpila, keďže mi nič nepadlo do oka. (čo je dosť divné:D) Po nakupovaní sme pravdaže vyhladli. Pohostila nás moja teta, ktorá v Prahe býva a robí vedúci v jednej reštaurácii. Do sýtosti sme sa najedli a vrátili sa naspäť na hotel, aby sme sa do večera stihli pripraviť na muzikál. 


Ako inak, stihli sme sa zastaviť aj v menšej cukrárni, kde mali samé dobroty:) 

Nákupné centrum, v ktorom sme nakupovali. Odniesla som si odtiaľ len knihu WRECK THIS JOURNAL.





Orloj. Vždy si ho rada odfotím.
. Pražské metro :)
Václav na koni.
A toto je hotel, v ktorom sme bývali.
Ready for musical Cleopatra! 

Muzikál bol úžasný. Dokonalý zážitok! V hlavnej úlohe Kleopatry bola muzikálová herečka a speváčka Kamila Nývltová. Som veľmi rada, že som sa sem dostala a určite by som neváhala, ak by som mala možnosť zažiť to ešte raz! Jej spevácky prednes bol neopísateľný. 

Takže, na dnes je to odo mňa všetko, užite si víkend a vidíme sa v ďalšom príspevku.
Auf wiedersehen! xxx

0 komentárov:

Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)