Just Saying #8 - INSPIRATION, WHERE ARE YOU? OVER HERE!

Nechápem. Naozaj nechápem, ako som vydržala rok bez písania! Naozaj to nechápem. Za ten rok som písala len to, čo bolo treba do školy a nikdy som sa nedonútila napísať niečo svoje, na čo by som naozaj bola hrdá. Alebo lepšie povedané, nikdy som sa neposnažila v niečom nájsť inšpiráciu.

No dnes, po tak dlhej dobe, som ju konečne našla! Je to naozaj neopísateľný pocit znovu robiť niečo, čo ma napĺňa. Určite to poznáte. Keď Vás múza opustí, mávne na Vás rukou, a že čau, ahoj, idem na dovolenku, nahodí okuliare a odkráča. Nechala som sa uniesť. (:D) Určite poznáte ten neznesiteľný pocit. Ja som bola v tomto kruhu uzavretá vyše roka a už naozaj nechcem nič podobné zažiť. 

Ako malá som strašne rada maľovala a myslela som si, že ma nič neodradí v tom pokračovať aj v budúcnosti, no ako vidíte, nekreslím. O pár rokov neskôr, keď môj dedko išiel do dôchodku a zanechal účtovníctvo, zobrala som si všetky tie papiere okolo toho a hrala som sa na podnikateľku alebo na právničku. Ako vidíte, ani to mi nezostalo. A potom prišiel návrat do minulosti, kedy som si spomenula, že okrem kreslenia a hrania sa na "veľkú podnikateľku," som písala. Áno, naozaj som písala. Nevynechala som ani jeden sviatok v roku, na ktorý by som niečo nenapísala. Na narodeniny som rodičom a ostatným z rodiny dávala básničky k ich sviatku. A pred pár rokmi som sa znovu vrátila k písaniu a rozhodla som sa, že vysoká škola zameraná na žurnalistiku je pre mňa to pravé! Keďže o rok maturujem, dúfam, že nezmením názor a budem si stáť za svojim! ;)

Avšak, stále ma čaká kopec práce, čítanie kníh, no hlavne sústredenie sa, aby moje články, úvahy, príbehy, boli čím ďalej, tým lepšie. Nemyslím si, že v tom excelujem, to by som sa neodvážila tvrdiť, pretože poznám veľa dobrých mladých pisateľov, pred ktorými skláňam klobúk. No mojím životným snom je raz napísať knihu! Želala by som si, aby niekto pochopil zmysel toho, čo píšem aj keď sa niekedy v odsekoch zameriam na inú tému, než v tom prvom a pri poslednom sa k nej znovu vrátim. Je to zložité a asi nechápete, čo tým myslím, ale je to v pohode. Tí, čo píšu, zrejme vedia, čo tým myslím. 

Ale späť k pointe. Ako každú sobotu aj dnes som si pozrela nové časti seriálov, ktoré pozerám a nestíham ich pozerať počas týždňa, keďže škola je proste škola. Potom ma len tak napadlo, čo keby som sa skočila pozrieť na tumblr? Už dlho som nič nezdieľala, idem sa tam mrknúť. A v tej chvíli, bum! Rolovala som obrázky smerom dole a skoro pri každom ma napadlo niečo, čo by sa naň dalo vytvoriť. Áno, tušíte správne. Mojou inšpiráciou po nekonečne dlhom roku sa stal tumblr! Myslím, že ho každý pozná a niektorí tam zrejme máte aj svoj účet alebo ako to nazvať, na ktorý prispievate s motivačným obrázkami a podobne. Tie depresívne si veľmi nevšímam, čo sa týka rezania alebo samovrahov, to hneď preskakujem. Ale pár obrázkov a pár viet, ktoré som tam dnes našla, ma naozaj zaujali. A tak som začala písať. Oddávala som sa každému jednému riadku a musím povedať, vyplatilo sa. Napísala som vyše dve strany vo worde a po tomto článku nimi mienim pokračovať.

Nepamätám si to presne, ale najdlhší čas, ktorý som venovala písaniu bez prestávky boli cca 4 hodiny. Tie dve strany vo worde mi trvali asi hodinu. Ja viem, nie je to nič moc, ale pre mňa sú tie dve strany obrovský pokrok. 

Počas písania taktiež počúvam hudbu. Avšak, je na tom jedna zvlášnosť. Celý ten čas počúvam jednu a tú istú pesničku. A nenávidím ju ďalší týždeň! (:D) 

Fajn, to by bolo všetko, len som sa Vám chcela zveriť, keďže moja písacia náladička sa vrátila do formy a vraciam sa k svojmu rozpísanému wordu. 

Tu je pár fotiek a viet, ktoré ma dnes inšpirovali. A ak je je niekto, kto sa počas čítania dostal až sem, ďakujem. A ak si náhodou stratil inšpiráciu, nájdeš ju v hocičom. Len sa musíš pozorne pozerať. -Sončo